copatá 2

...
Oprela ho o dvere

A kým pokračovala v
.. posúvaní hraníc.. ?
.. otváraní dverí.. ?
Tak si premietla krátky sebecký film

...

Copatá zmrazila seba, pána aj čas

A premýšľa
.....

(to be continued)

tolerancia?

dve prepletené telá,
dve poprepletané mysle

jedna pípajúca SMSka

od stratenej duše
ktorá kedysi bola prepletenou
a asi aj poprepletanou

je tolerantné nechať ju stabilizovať?

podľa mňa len ľudské..

:)

hranice

po krvavej rozcvičke

ma konečne chytí tanečný partner
a s kvapkami potu stekajúcimi dolu čelom
mi v držaní hovorí:

"podlamujú sa mi kolená,
ešte sme len začali a už nevládzem
všetko ma bolí.. "

a vzápätí usmiato dodá

"to je úžasné..."

vedela som, že to povie..

poznáme sa..
cítila som sa rovnako

posúva(j)me hranice
neustále

" JE TO UŽ LEN NA TEBE.. ! "

kričí hmla,
kričí tma,
kričia listy, myšlienky, situácie,
ľudia v uliciach ..
aj jej vlastné druhé JA,
celý vesmír kričí

"je to len na tebe!!"

a ona, s očami naširoko roztvorenými
zakláňa hlavu
a takmer nepočuteľne šepká večnosti

"ja viem... ! "

sklopí zrak a už iba sama pre seba dodá


".. len na to nemám odvahu. "