Utekaj!

utekaj!
Gaius Iulius Caesar
budem rátať do tisíc
a nájdem ťa

..

to už raz povedané bolo
ktovieakoveľmikomunista slovami naháňa imperátora
a mňa desia ideológie. aj antiideológie.
romány a antiromány

mladé krásne šikovné plavovlasé dievčatko
s nenávisťou v sebe
s Fuehrerovymi citátmi
s tými "správnymi" kamarátmi
s bezostyšnou nadradenosťou vlastného názoru

na druhej strane veľké hlučné čokoládové oči
s bezostyšnou nadradenosťou vlastnej dôležitosti

na ďalšej strane pokrytci s veľkými slobodnými rečami
a cyklickými činmi
s bezostyšnou nadradenosťou vlastných rozhodnutí

chyba v systéme
chyba systému chýb?

všetky tie -izmy..
kataklizmy
mám z vás strach
a hnev mám tiež
zlý pocit
rev
do hukotu mora
ktoré neprekričíš

táram

milujem Človeka
a rovnako nenávidím dáke jeho časti
nenávidím preto Človeka?

...

Ak o pár rokov vypukne vojna,
nejaký druh apokalypsy
alebo iný spôsob očisty chuderky Zeme
a vy ma stretnete so zbraňou v ruke
vedzte, že milujem Človeka

aj keď je na časti.

Drahá

ja netuším, čo sú to marginálie
a to, že ho nemáš rada
mi nemusíš odkazovať zakamuflovane
do študentského časopisu
keď ti to čítam na tvári

Drahá

vždy si pre mňa bola múzou
tou zaujímavejšou z nás dvoch
ktorá ma vždy vnímala len periférne

okrem troch týždňov
natlačených na jednom dvojsedadle
ďaleko ďaleko od reality,
keď som sa cítila dobre

a isto aj ty
niekto ťa obdivoval

Drahá
tak to hovoríš len ty

Drahá
čoho sa bojíš?

kŕčovito zvieraš päste a snažíš sa udrieť každého,
kto sa na teba chce pozrieť
odinakiaľ
nie zo svetla reflektorov.

Drahá
nerob to

lebo ti každý, koho tak obdivuješ utečie
tak ako si utekala ty mne

sprav krok
a potom možno ďalší

len nestoj na mieste

lebo ti utečie

vlak

Drahá ..

ja ti tiež nerozprávam o tom, aký je tvoj chlap
vieš to dobre aj sama a všetko je tvoje rozhodnutie
nebudem ti kričať, aký je do vzťahu nanič
pretože verím, že vieš, prečo to robíš

Ver aj ty mne.

a..

Drahá

vždy si pre mňa bola múzou
tou zaujímavejšou z nás dvoch
ktorá ma vždy vnímala len periférne

dnes smutne pozerám na ráznu masku,
v ktorej sa niečo skrýva
niečo malé
niečo citlivé

ktoré keď nenájde odvahu vyjsť von
zapadne prachom
a zomrie

Drahá
prosím
vyjdi von

ja Ťa mám rada..

tajomstvá

Otvorila zaprášený dokument

už nie z drevenej krabice previazaný červenou mašľou
takou symbolickou pre jeho obsah

už len z hlbín počítača

bolo tam všetko

vlastne skoro všetko

raná puberta odplávala aj s uloženými sms-kami na starom mobilnom telefóne
a osobné stretnutia ostali len niekde hlboko v pamäti
účastníkov a načúvajúcich

tu boli len virtuálne vyznania

výčitky
urážky
komplimenty
vzrušenia a konštatovania, ktoré za tie roky zozbierala

veľmi egocentrické

zbieranie a spätné čítanie inkriminovaných materiálov jej hladkalo jej pažravé ego
alebo ju vracalo na pravú mieru spomienok skreslených silou momentu

a tak dnes pridala do denníka, v ktorom väčšinu príbehov odmlčala a nechala ich porozprávať inými
ďalších pár črepín

často sa opakujúce meno
výrazná postava niekoľkých časových pásem sa vracia späť na pódium a srdcervúco kričí-šepká vyznania lásky

len to prosím nikomu nepovedz
vieš, tvoja kamarátka, to dievča, o ktorom mi svet verí, že ho ľúbim, by s tým malo problém
vieš, ja som ťa vždy chcel, kým som ťa dostal.. potom som nevedel, čo si počať
vieš, keď ty si tá naj..*superlatívy, superlatívy, superlatívy* žena akú poznám
vieš, ja som rád, že si teraz šťastná s niekym iným. som rád, že si šťastná. musíš ho veľmi milovať.

*strih*
tri roky späť

vieš, ja ťa strašne milujem

*strih*
dva a pol roka späť

ale veď to medzi nami je len telesná chémia

*strih*
dva roky späť

tu je 5 vecí, ktoré na sebe zmeň

*strih*
jeden rok späť

keď sa s ním dáš dokopy, nikto ťa nebude mať rád, on ťa len využíva,
zatiaľ mi na tebe záleží, ale ak sa s nim dáš dokopy, budeš pre mňa v dimenzii, ktoru nechápem a ani chápať nechcem, strašne tebou manipuluje

*strih*
súčasnosť

slová, slová, slová.. tu láska, tam večnosť a niekde tam v rohu som videla aj dokonalosť, potuluje sa tu plno sentimentu, komplimenty a želanie šťastia s tým chlapom, o ktorom písal pred rokom

.....
pridala tie slová do toho dokumentu
aj tie majú výpovednú hodnotu okamihu
aj keď strácajú zmysel všetkým, čo už bolo povedané aj prežité..

nedojímajú ju jeho vyznania
strácajú pre ňu cenu
už sa netrápi ako pre tých nešťastníkov, čo do nej boli kedysi neopätovane zamilovaní

len založila stranu

zaviazala červenú stužtičku naspäť
uložila dokument


a už sa len usmiala





a už sa len usmiala