už nie z drevenej krabice previazaný červenou mašľou
takou symbolickou pre jeho obsah
už len z hlbín počítača
takou symbolickou pre jeho obsah
už len z hlbín počítača
bolo tam všetko
vlastne skoro všetko
raná puberta odplávala aj s uloženými sms-kami na starom mobilnom telefóne
a osobné stretnutia ostali len niekde hlboko v pamäti
účastníkov a načúvajúcich
tu boli len virtuálne vyznania
výčitky
urážky
komplimenty
vzrušenia a konštatovania, ktoré za tie roky zozbierala
veľmi egocentrické
zbieranie a spätné čítanie inkriminovaných materiálov jej hladkalo jej pažravé ego
alebo ju vracalo na pravú mieru spomienok skreslených silou momentu
a tak dnes pridala do denníka, v ktorom väčšinu príbehov odmlčala a nechala ich porozprávať inými
ďalších pár črepín
často sa opakujúce meno
výrazná postava niekoľkých časových pásem sa vracia späť na pódium a srdcervúco kričí-šepká vyznania lásky
len to prosím nikomu nepovedz
vieš, tvoja kamarátka, to dievča, o ktorom mi svet verí, že ho ľúbim, by s tým malo problém
vieš, ja som ťa vždy chcel, kým som ťa dostal.. potom som nevedel, čo si počať
vieš, keď ty si tá naj..*superlatívy, superlatívy, superlatívy* žena akú poznám
vieš, ja som rád, že si teraz šťastná s niekym iným. som rád, že si šťastná. musíš ho veľmi milovať.
*strih*
tri roky späť
vieš, ja ťa strašne milujem
*strih*
dva a pol roka späť
ale veď to medzi nami je len telesná chémia
*strih*
dva roky späť
tu je 5 vecí, ktoré na sebe zmeň
*strih*
jeden rok späť
keď sa s ním dáš dokopy, nikto ťa nebude mať rád, on ťa len využíva,
zatiaľ mi na tebe záleží, ale ak sa s nim dáš dokopy, budeš pre mňa v dimenzii, ktoru nechápem a ani chápať nechcem, strašne tebou manipuluje
*strih*
súčasnosť
slová, slová, slová.. tu láska, tam večnosť a niekde tam v rohu som videla aj dokonalosť, potuluje sa tu plno sentimentu, komplimenty a želanie šťastia s tým chlapom, o ktorom písal pred rokom
.....
pridala tie slová do toho dokumentu
aj tie majú výpovednú hodnotu okamihu
aj keď strácajú zmysel všetkým, čo už bolo povedané aj prežité..
nedojímajú ju jeho vyznania
strácajú pre ňu cenu
už sa netrápi ako pre tých nešťastníkov, čo do nej boli kedysi neopätovane zamilovaní
len založila stranu
zaviazala červenú stužtičku naspäť
uložila dokument
a už sa len usmiala
a už sa len usmiala
. . .
OdpovedaťOdstrániťnemam slov, dych-vyrazajuce :)
OdpovedaťOdstrániťtato veta ma dostala: "vieš, tvoja kamarátka, to dievča, o ktorom mi svet verí, že ho ľúbim, by s tým malo problém"
beriem ako kompliment :) ..
OdpovedaťOdstrániťaa ano, aj mna to dostalo ..
bol to kompliment :) ty uzasne pises vzdy :)
OdpovedaťOdstrániť