to tak býva..

..keď sa človek pozrie smutne sám sebe do odzrkadlených očí
A nevidí tam nič

Keď si dáva dole podkolienky
Sukničku
Rozpletá vrkoče
A češe vlásky
A stále sa naňho upierajú dve smutné oči

Človeku je zima
A už nie je zviera, aby mal kožušinu
A už nie je civilizovaný, aby sa skrýval za masku šiat
Stojí tam Človek
Nahý
Sám
A plače

Prečo plače?

singularita

Fascinuje ma ľudská singularita.

Chcem padať do čiernej diery ľudskej osobnosti.

A ako v správnej čiernej diere, nikdy nebudem mať pocit, že som už  "dnu".

Chcem padnúť do čiernej diery každej osobnosti. Fascinuje ma.

Ako súčet jednotlivostí, ako celok.

..

Ako súčet celkov, ako ešte celistvejší celok.

A tak ďalej
Až po hranice vesmíru.

prečo?

nedokážem vysloviť
radosť, lásku, obdiv, nádej, sen
a občas zároveň
ľútosť, sklamanie, rozhorčenie, bezmocný hnev, rezignáciu, smútok
ktoré vo mne vyvoláva

jeden svet
jedna krajina
jedno mesto
jeden živočíšny druh

?

tak veľmi by som chcela

gradácia

1.
malý šesťročný chlapček s veľkými zvedavými očami
hojdá sa na preliezkach
- Malá .. ja som asi do teba
všetci okolo sa pre seba usmejú, uškrnú
po chvíli sa znova osmelí
- Malá .. a ty si do koho?
a ona ukáže na chlap(c)a, ktorý neďaleko rozkladá oheň
- A ty prečo si do toho maskáčového?
pýta sa jej sprisahanecky, keď sa "maskáčový" vzdiali
ktovie, čo mu vtedy povedala
- A ty sa zaňho aj oženíš?

2.
noc, alkohol, dohárajúci oheň
väčší chlapec prisadá si k Malej osamotene hľadiacej do uhlíkov
- Čo ty na ňom vlastne vidíš?

jeho oči jej čosi hovorili
neraz počas toho víkendu
a ona už nevie, čo mu vtedy odpovedala

3.
- Čo ty na mne vlastne vidíš?
pýta sa jej "maskáčový" z očí do očí
a ona po tretí krát len čosi habká
- To, že si to ty
odpovedá nakoniec, ako najlepšie vie

Stačí to ako odpoveď?