nedeľa 11. decembra 2011

ďalej



pustite si to prosím
a počúvajte
bez toho to nejde

...

tu som počula šepot:
"závidím ti, že máš takého pedagóga"
a ja si ho asi závidím tiež

tu bol jediný moment, kedy som za celý večer plakala

...

nechcela som to rozoberať
príliš sa o to obtierajú jazyky

ale keď som dnes našla túto skladbu..
ten istý pocit bol späť
aj s nutkaním, niečo zo seba odšťaviť
(a niečo zmeniť, niečo dokázať)
...

príbeh o vlastných hendikepoch
a o tom, ako vlastne môžu byt krídlami

príbeh o učení sa lietať
o dôvere a nedôvere v seba samého
príbeh o sile mysle,
ktorá má moc zmeniť všetko

príbeh, ktorý by sme si mali napísať všetci

každý s vlastnými problémami,
každý s vlastnými barlami,
každý s vlastným životom

tým,
do ktorého nás včera poslali
do ktorého nám včera otvorili dvere

je to príliš neuveriteľné
a príliš reálne

vážení,
je na nás, čo s nami prekážky urobia
a čo s nimi urobíme my

aj to tým chcel povedať ten excentrik v divadelnom kostýme

..

pochopili sme Vás, pán p...

ĎAKUJEME

(aj keď veľkosť našej vďaky sa naozaj nedá vyjadriť...)