Myslí si, že Áno, my sa ešte stretneme ..
No jasné!
Vieš koľkokrát som si to myslela??
Že Áno, teraz to nejde,
ale veď však nás život ešte zaveje k sebe..
A vieš čo ??
TUDLE
Každý sme niekde inde..
Ďaleko od seba..
So svojimi subjektívnymi spomienkami
A márne hľadáme to, čo sme dávno zanechali
Už to tam nie je
Ostali len spomienky,
zmarená nádej na nové šťastie ..
a rozčarovanie
Ako ticho po povodniach,
ako láska ktorú chceli zopakovať,
ako dva konce roztrhnutej hadice.
Môžu držať spolu..
Ale viesť vodu už nikdy nebudú.
Takto to chceš?
Odísť preč tak, aby si nič "nezranil"?
Aj tak zraníš , to dobre vieš
- a nielen seba
A po rokoch iných príbehov sa vrátiť
a čakať potlesk, slávu,
trubadúrov?
Zabudni..
Prídeš potichu
a domov nebude domovom..
priatelia budú známymi..
A ty ostaneš sám..
S hŕbou skúseností,
dvoma hŕbami nostalgie..
Možno peniazmi, možno zadosťučinením,
novými známosťami,
možno s (r) nad menom..
Ktovie..
V každom prípade cudzí..
Aj tým, aj tým ..
Budeš musieť začať odznova..
Ak niečo také pôjde.
A mňa tá predstava bolí..
Možno o to viac,
že naša pasáž tak či tak nikdy nebola dopísaná..
Nerada strácam ľudí..
Akýchkoľvek, nieto ešte špeciálnych..
Definitívne a pritom stále niekde žiješ
Pre mňa si blikajúca obálka s menom
a pár riadkami, ktoré neviem ako vznikli..
Teda.. Mohol by si byť aj mŕtvy..
Aspoň by to pár vecí vysvetľovalo
Že som hnusná?
Áno, som.
Rovnako som mohla byť aj dobrá,
milá a chápavá..
Ale keď to skryješ za to,
že mi nechceš ublížiť..
Tak mi to ublíži.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára