ďalej

pustite si to prosím

a počúvajte

bez toho to nejde

...

tu som počula šepot:

"závidím ti, že máš takého pedagóga"

a ja si ho asi závidím tiež

tu bol jediný moment, kedy som za celý večer plakala

...

nechcela som to rozoberať

príliš sa o to obtierajú jazyky

ale keď som dnes našla túto skladbu..

ten istý pocit bol späť

aj s nutkaním, niečo zo seba odšťaviť

(a niečo zmeniť, niečo dokázať)

...

príbeh o vlastných hendikepoch

a o tom, ako vlastne môžu byt krídlami

príbeh o učení sa lietať

o dôvere a nedôvere v seba samého

príbeh o sile mysle,

ktorá má moc zmeniť všetko

príbeh, ktorý by sme si mali napísať všetci

každý s vlastnými problémami,

každý s vlastnými barlami,

každý s vlastným životom

tým,

do ktorého nás včera poslali

do ktorého nám včera otvorili dvere

je to príliš neuveriteľné

a príliš reálne

vážení,

je na nás, čo s nami prekážky urobia

a čo s nimi urobíme my

aj to tým chcel povedať ten excentrik v divadelnom kostýme

..

pochopili sme Vás, pán p...

ĎAKUJEME

(aj keď veľkosť našej vďaky sa naozaj nedá vyjadriť...)

obal

nejedla
nespala
pindala ako chorá vrana

a stále to nemalo ten správny účinok
stále bežala ako na zotrvačník
odtiaľ sem a potom zase hentam

vládala

štvalo ju to
a tak nemala dôvod meniť zvyky
začať prijímať potravu aj inak ako zo spoločenských konvencií
spať viac ako 5 a pol hodiny denne

celý deň na nohách
najlepšie na štekloch
.. na zabitie ..
a na vypadnutie očí

okrem kruhov pod očami
nebolo nič vidno
žiadne opotrebenie, únavu materiálu

nahodila sa vždy za krásnu alebo neviditeľnú

a tak stále pozerali skrz obslintanú figurínu
a zadávali ďalšie úlohy
a ďalšie
a ďalšie
a ďalšie
...

keď jej to tak "ide"

...

zatiaľ

...
a len On videl pod to puzdro
...

staré mesto

Prejsť sa po meste
A zistiť, že život ešte stále plynie
Obklopiť sa príbehmi
a nasiaknuť emóciami

Aspoň na moment

Obsiahnuť realitu
Aspoň z jednej nekonečniny

lollipop

Neprítomne nastúpila do autobusu
Cmúľala náhodné lízatko

Všetko sa deje tak, ako sa má
Náhoda je sviňa
Coincidentally ...

Zúfalo hrýzla do sladkej hlúposti,
A neskôr aj do umelej hmoty

...

Zožrala lízatko aj s paličkou
A bezmocnosťou

No tak tam nebude, no 

Ostalo holé konštatovanie reality

späť zo sna

po predĺženom víkende
po dvoch týždňoch osláv
po fiktívnom zlome

ostáva ticho

a v malej to ešte stále vrie
hrmí
pracuje

snáď z toho niečo vzíde
niečo konštruktívne

už by sa patrilo

PS: ďakujem

závidím

Príbehy, ktoré nie sú moje
A nemôžem sa na nich účastniť

Emócie
Ktorých nie som svedkom, ani načúvajúcim

Ľudí
Ľuďom

Že nie som súčasťou ich života
Vlastne skôr to, že ..
Že ho nemôžem sledovať z prvej ruky
Iba útržkovo
Zo second-handu

...

Zistiť tak viac o Joi
O jej slzách a manželoch Parížanoch a o tom,
ako to vlastne všetko bolo..

Prečo by ťa mala k sebe pustiť?

Môcť vtipkovať a cestovať a hrať sa
naivne, ale inteligentne
Tak, ako tí kockatí zlatúšikovia
S nimi

Nestane sa tak.
Jedného z nich si odkopla a už nemajú dôvod
Nepatríš tam

Vidieť do života jednej Pue
áno, tej

Veď si len decko
Nemá dôvod
A ty nemáš čo ponúknuť
Zabudni

Gentleman a jeho odchod
čo by som dala za to,
keby sme mohli byť priateľmi

To bola tvoja hlúposť
Dobre to vieš
A to, že si sa neskoro spamätala..
Tvoja smola

...

A veľa ďalších
Životov utekajúcich okolo
Ktoré by stálo za to prežiť
Aspoň z maličkej, maliličkej časti

new experiences

Photoshooting
Interesting night
And much much else ...

Rrrrr .. 

hrmenie

vyčerpávajúce odpovede
strohé pokyny
domýšľavosť
ticho pred búrkou

búrkou, ktorá sa nevie naozaj vybúriť
a tak prichádza frustrovaná
znova a znova

mám chuť vám všetkým vynadať do niečoho nepekného
od toho zlatého Afričana, čo už len zbytočne otravuje
cez rodičov, kamarátky, domácich "poďnakávu" baličov
až po seba

za všetko možné
ale aspoň vynadať
ak nie zbiť
prefackať
otrieskať im panvicu plnú reality o hlavu

im
vám
vlastne nám, všakže?

to tak býva..

..keď sa človek pozrie smutne sám sebe do odzrkadlených očí
A nevidí tam nič

Keď si dáva dole podkolienky
Sukničku
Rozpletá vrkoče
A češe vlásky
A stále sa naňho upierajú dve smutné oči

Človeku je zima
A už nie je zviera, aby mal kožušinu
A už nie je civilizovaný, aby sa skrýval za masku šiat
Stojí tam Človek
Nahý
Sám
A plače

Prečo plače?

singularita

Fascinuje ma ľudská singularita.

Chcem padať do čiernej diery ľudskej osobnosti.

A ako v správnej čiernej diere, nikdy nebudem mať pocit, že som už  "dnu".

Chcem padnúť do čiernej diery každej osobnosti. Fascinuje ma.

Ako súčet jednotlivostí, ako celok.

..

Ako súčet celkov, ako ešte celistvejší celok.

A tak ďalej
Až po hranice vesmíru.

prečo?

nedokážem vysloviť
radosť, lásku, obdiv, nádej, sen
a občas zároveň
ľútosť, sklamanie, rozhorčenie, bezmocný hnev, rezignáciu, smútok
ktoré vo mne vyvoláva

jeden svet
jedna krajina
jedno mesto
jeden živočíšny druh

?

tak veľmi by som chcela

gradácia

1.
malý šesťročný chlapček s veľkými zvedavými očami
hojdá sa na preliezkach
- Malá .. ja som asi do teba
všetci okolo sa pre seba usmejú, uškrnú
po chvíli sa znova osmelí
- Malá .. a ty si do koho?
a ona ukáže na chlap(c)a, ktorý neďaleko rozkladá oheň
- A ty prečo si do toho maskáčového?
pýta sa jej sprisahanecky, keď sa "maskáčový" vzdiali
ktovie, čo mu vtedy povedala
- A ty sa zaňho aj oženíš?

2.
noc, alkohol, dohárajúci oheň
väčší chlapec prisadá si k Malej osamotene hľadiacej do uhlíkov
- Čo ty na ňom vlastne vidíš?

jeho oči jej čosi hovorili
neraz počas toho víkendu
a ona už nevie, čo mu vtedy odpovedala

3.
- Čo ty na mne vlastne vidíš?
pýta sa jej "maskáčový" z očí do očí
a ona po tretí krát len čosi habká
- To, že si to ty
odpovedá nakoniec, ako najlepšie vie

Stačí to ako odpoveď?

pršalo

prišla búrka

čo sa muselo stať

a čo nemuselo

rozhodnutia

do ktorých sa nevieme vcítiť

ak sme ich nemuseli spraviť

ktoré nemáme právo súdiť

a aj tak bolia

bolia bolia bolia

tvoja dušička bude mať ešte šancu, dievčatko

neboj

snáď

upršaný deň

a stály pohľad Hore

niekam do neznáma

pozdraviť

pohladiť

poprosiť o odpustenie

možno o pochopenie

nie za seba

...

dievčatko moje ..

metafory

malé maliličké šatočky
ručne šité
bábike
zmenšenine Maličkej

pretože kedysi dávno jej povedal,
že by ju vždy chcel mať pri sebe

a ona sa podujala
na symbolické plnenie snov
tak ako sa nosí more,
pláž, slnko
alebo londýnska hmla..

...
malé maliličké šatočky
ostali bez bábiky

nikdy nebola vyrobená
neexistovala
len hŕstka elementov
nikdy nezošitých dokopy

presne ako ich "láska"


nebola

malý krátky telefonát
alebo nečakaný zvonček
zdola od brány
bozk
objatie
slzy šťastia

a

šťastie :)

mám podváhu

BMI tabuľka to potvrdila

potrebujem pribrať aspoň trištvrte kila..

svalov na rukách, tuku na rebrách a pleciach, mliečnych žliaz tam, kde sú..
a odhodlania v hlave, mysli, živote..

odhodlania niečo spraviť
za ten deň, ktorý mám tak rada..

nie je dosť, že si ho užijem stojac a rozhliadajúc sa okolo

potrebujem pribrať

sny a ciele
cesty
dosiahnuté ciele
plniace sa sny

nie sú..

rozhliadam sa okolo..
a ostávam rovnaká ..

len s veľkými rečami
od ktorých sa mi jazyk zapletá

ako z táranín

láka ma

dievčatko, slečna, dáma ..

zľahka posunuté zmysly

padajúce zábrany

zbozkávať pery
a potom celé hebké telíčko
pohladiť, možno stisnúť
ako sa bude páčiť
uštipnúť, pohrať sa
poláskať
žensky dievčenské tvary

nechať sa uniesť
smiať sa
proste sa hrať
tak, ako to my dievčence občas robievame

jednoducho ma to láka
tak ako nejedného neboráka :)

čas

už to bude rok
čo sa prvýkrát pozrela do tých svietiacich očí

už to bude rok
odkedy sa spolu potichu zabávali
na rodinnej tragikomédii
v ten deň viac komickej
ako tragickej

už to bude rok
odkedy rýchlo zmizli
a aj ju zavolali so sebou nech tam netrpí
a ona odmietla
veď.. dvom cudzím chlap(c)om do auta..?
nie, to ju nelákalo

---

tento rok
si ju jeden chytil okolo ramien
a neisto ukázal celému mikrosvetu,
ako to vlastne je

tento rok
tie oči nevidela prvýkrát
a dúfala, že ani posledný

tento rok
s chlap(ca)mi zmizla i ona

už neboli cudzí :)

---

budúci rok?

neveriacky krútila hlavou

prázdna nádoba bez dna, ja viem..
zrútim sa do seba ako čierna diera
                    už čoskoro

nenechaj sa obrať

nedostatok emócií, myšlienok a zážitkov na obchodovanie..
to vieš,
žiadna reklama nebude..
a platí sa dopredu

aspoň na rok..

to som už prešvihla

budem len ďalej
neveriacky krútiť hlavou ..

.. škoda slov

miesto činu

Nedopité poháre
Šero
Odtlačky prstov na noži
Odtlačky prstov
Ženský parfém
A feromóny

Rozhádzaná posteľ
Neumytý hrniec v ináč puntičkárskej kuchyni
Rozobraté balenie červenej stuhy
Telesné tekutiny podľa výberu
Schnúce kvety

Všetko to čaká na dôkladné znásilnenie
Fotoaparátom a expertmi,
Ktorí povedia, čo sa tu stalo
A spoločne dosiahnu

Spravodlivosť

Len.. Kde je mŕtvola?
A jej vrah?

Po vražde sa chytili za ruky
Vzlietli nad expertov
A smejú sa im

Do očí
Za chrbtom

zaklínadlo

Objavili sa vždy po prepätejšom dni
Prízraky
Strachy
Strašidlá

Vykúkali z každého rohu
Aj spoza nich
Rozmazané
Zúfalé
Možno len nahnevané
Bála sa ich

Čím viac si ich uvedomila
Tým viac tam boli

Jeden?
Veľa?
Podľa nálady

A prečinov

Nevedela si s nimi rady
Ale vedela si ich držať od tela

Vždy, keď v pološere cupitala do prázdnej postele
Opakovala zaklínadlo

...
Prepáč
Prepáč
Prepáč
...

ne - jar

Slnko sa dnes pretvaruje
na pohľad je  jarné ..
                     milé  ..
                     láskavé ..

a pritom ešte stále mrazí, bolí, pichá, nehreje  ..
zubato sa vyškiera

ako moje Svedomie..

...
aj my sa pretvarujeme?


dúfaj, že len občas

copatá 3

po premýšľaní
po filme
po čase

a po pár udalostiach

zistila, že to nie je to, čo má..

nevie ho oprieť o dvere

ani rozbiť na márne kúsky

tak, aby sa poskladal správne(jšie)

nie je tá správne copatá

...

zutekala

poďakovala sa

a snažila sa byť fér

ako sa len dalo

chlapčiatko, pán (nie ujo), oriešok, ..

odstrihla zviazaný kúsok copíka

a dúfala, že taký, aby dorástol

- inak

- inam

- iný

ale stále

časť vrkoča

prameň

pramienok

vlas

copatá 2

...
Oprela ho o dvere

A kým pokračovala v
.. posúvaní hraníc.. ?
.. otváraní dverí.. ?
Tak si premietla krátky sebecký film

...

Copatá zmrazila seba, pána aj čas

A premýšľa
.....

(to be continued)

tolerancia?

dve prepletené telá,
dve poprepletané mysle

jedna pípajúca SMSka

od stratenej duše
ktorá kedysi bola prepletenou
a asi aj poprepletanou

je tolerantné nechať ju stabilizovať?

podľa mňa len ľudské..

:)

hranice

po krvavej rozcvičke

ma konečne chytí tanečný partner
a s kvapkami potu stekajúcimi dolu čelom
mi v držaní hovorí:

"podlamujú sa mi kolená,
ešte sme len začali a už nevládzem
všetko ma bolí.. "

a vzápätí usmiato dodá

"to je úžasné..."

vedela som, že to povie..

poznáme sa..
cítila som sa rovnako

posúva(j)me hranice
neustále

" JE TO UŽ LEN NA TEBE.. ! "

kričí hmla,
kričí tma,
kričia listy, myšlienky, situácie,
ľudia v uliciach ..
aj jej vlastné druhé JA,
celý vesmír kričí

"je to len na tebe!!"

a ona, s očami naširoko roztvorenými
zakláňa hlavu
a takmer nepočuteľne šepká večnosti

"ja viem... ! "

sklopí zrak a už iba sama pre seba dodá


".. len na to nemám odvahu. "